Vyhledat
  • Jozef Polko

Strava diabetika

Aktualizováno: 3. srp 2020

Správna výživa je základom a nevyhnutnou súčasťou liečby, pomáha dobrému vyrovnaniu (kompenzácii) cukrovky a udržaniu dobrého zdravia.

Diabetická diéta sa všeobecne považuje za komplikovanú, obmedzujúcu, avšak v skutočnosti sa výrazne nelíši od zásad správnej, racionálnej výživy, t.j. optimálny príjem energie a nízky príjem tukov.

Mala by byť pestrá, biologicky a energeticky plnohodnotná, s bohatým výberom potravín a pokrmov. Rovnakú stravu môže spolu s diabetikom konzumovať celá jeho rodina, bez nutnosti prípravy osobitných jedál. Najťažšie je zmeniť nesprávne stravovacie návyky a rituály, ktoré sú často hlboko zakorenené.



Dôležité je zachovať :

Správne zloženie diéty čo do obsahu cukrov, tukov a bielkovín v celodennom energetickom príjme.

• Zabezpečiť dostatčoný prísnu vitamínov a minerálov, zmiešaná strava ich obsahuje v dostatočnom množstve.

Jesť 4- až 6-krát denne, pravidelne, častejšie a menšie množstvá, nikdy nehladovať. Časový interval medzi dvomi jedlami by sa mal pohybovať od 2 do 2,5 hodiny. Počas dňa sa majú konzumovať 3 hlavné jedlá (raňajky, obed, večera) s 1-2 menšími jedlami (desiata, olovrant).

Obmedziť príjem kuchynskej soli, namiesto soli, ktorá zvyšuje krvný tlak, možno jedlá dochutiť rôznymi bylinkami a koreninami.

• Zabezpečiť dostatočný príjem tekutín vo forme vody, sódy, vybraných minerálok alebo čajov. Priemerná denná dávka tekutín za normálnych podmienok je približne 1,5 - 2 litre. Vyhýbať sa džúsom a sladeným nápojom, poprípade vyberať nápoje s nápisom "light, alebo zero," ktoré miesto cukru obsahujú náhradné sladilá. Pozor na nadmerné požívanie alkoholických nápojov, glykémiu najviac zvyšujú sladké vína a pivo (alkoholické aj nealkoholické).

Zvýšiť fyzickú aktivitu, odporúča sa aeróbny typ cvičenia, pri ktorom dochádza hlavne k odbúravaniu tukov. Ideálne je cvičiť 4- až 5-krát do týždňa v trvaní 20-30 minút, alebo 2- až 3-krát do týždňa v trvaní 45 - 60 minút. Druh pohybovej aktivity konzultovať s lekárom. U starších ľuďoch sú vhodné dlhšie prechádzky, preferovať pohyb pešo k bežným úkonom (cesta na nákup, schody miesto výťahu a pod.).


Bielkoviny

Uprednostňovať najmä chudé mäso - hydina, hovädzina, ryby. Obmedziť bravčovinu, prerastené mäso, údeniny. Aj príprava musí byť zdravá - mäso by sa malo skôr tukov zbavovať, ako ich absorbovať, takže najvhodnejšia úprava je varením, dusením, grilovaním. Nevyprážať.

Rastlinné bielkoviny sa nachádzajú hlavne v strukovinách, ktoré však okrem bielkovinovej zložky obsahujú aj sacharidy ovplyvňujúce glykémiu, preto je potrebné si tento príjem zarátať aj do denného sacharidového príjmu. Ďalšie zdroje rastlinných proteínov sú napr. špenát, kel, karfiol, petržlen, kapusta, uhroky, huby...


Tuky

Príjem tukov je potrebný, aj keď množstvo a kvalita sú obmedzené, pretože energetická hodnota tukov je spomedzi živín najvyššia. Tuky predstavujú asi 1/3 celodenného energetického príjmu.

Odporúča sa obmedziť hlavne živočíšne tuky – bravčovú masť, loj, vysokotučné mliečne výrobky - maslo, smotana, plnotučné mlieko.

Vhodná je priemerná spotreba kvalitných rastlinných olejov (napr. olivový, repkový).

Pre priaznivý účinok proti rozvoju aterosklerózy je vhodné zvýšiť príjem tzv. omega-3 mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú v tuku morských rýb.



Sacharidy

Sacharidy sú pre človeka najdôležitejším zdrojom energie. Vznikajú v rastlinných bunkách, môžeme teda zjednodušene povedať, že všetko, čo narástlo na poli, obsahuje sacharidy, sú ale obsiahnuté napríklad aj v mlieku a mliečnych výrobkoch.

Vhodné sú potraviny s vysokým obsahom vlákniny (strukoviny, ovsené vločky, zelenina, ovocie - uprednostniť skôr mierne nedozreté, ako zrelé alebo prezreté - čím je ovocie zrelšie, tým má vyšší glykemický index). Odporúčané množstvo je 40-50 g vlákniny/deň (napr. 3 porcie zeleniny – cca 150-200 g a 2 porcie ovocia – cca 120-150 g).

Hlavné zastúpenie v dennom príjme majú tvoriť predovšetkým zložené sacharidy = polysacharidy (chlieb, pečivo, obilniny, škrob, cestoviny, zemiaky, ryža, strukoviny). Aj tu platí zásada - čím je potravina dlhšie mletá, namáčaná, alebo varená, tým má vyšší glykemický index (lebo sa rýchlejšie rozkladá v zažívacom takte). Preferovať teda celozrnné chleby, rožky, omáčky a polievky nezahusťovať, ubrať z príloh (ryža, cestoviny, zemiaky), a miesto nich radšej na tanier navýšiť podiel zeleninovej oblohy.



Sladiť len náhradnými sladidlami! Zo stravovania úplne vylúčiť repkový a trstinový cukor (GI 70), hroznový cukor, glukózový sirup (GI 100), med (GI 90), javorový sirup (GI 90), kukuričný sirup (GI 80), jačmenný a ryžový slad (GI 60), vyššie GI majú aj ďatľový (GI 50), kokosový a palmový sirup (GI 35).


Náhradné sladidlá rozdeľujeme na prírodné a umelé.

Prírodné - stévia (GI 0), sirup z čakanky (GI 5), sirup z agáve (GI 20), fruktóza (GI 20), trstinová melasa (GI 27).

Syntetické nachádzajúce sa aj v prírode - xylitol (brezový cukor) (GI 12), sorbitol (jarabina, čerešňa) (GI 4), manitol (olivy, figy, morské riasy) (GI 2).

Syntetické - aspartám (E951), sacharín (E954), acesulfám K (E950), cyklamát (E952), sukralóza (E955) (GI 0).


128 zobrazení0 komentář

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše